Bloggerky

Amerika

Moja sestra s manželom boli na dovolenke v Amerike, teda presnejšie v USA,teda  ešte presnejšie v …….

Pozval ich tam, no, volajme ho Džony.Mal obrovský ranč a nádherný,voňavý, borovicový domček.

V tom domčeku bola bohovská kuchyňa, strieborná mikrovlnka,k nej do série bohovský strieborný odšťavovač a k nemu do série bohovský strieborný hriankovač a k nemu do série strieborné skrátka všetko./tuším aj hajzlík/

Sestra pukala od takej malej – veľkej závisti.

Týždeň ich priateľ Džony vodil po amerických zázrakoch ,parkoch ,vodopádoch, kasínach, indiánskych mestečkách ,a skrátka  bol hrdý na to aká je Amerika “svetová” a naj.

Počas týchto veľkolepých výletov sa stravovali “vonku”. Takže jedli hamburgery,pizze,hranolky,čínu z papierových téglikov a hamburgery…

V nedeľu ich pozvala na obed Džonyho sestra.Kým si chlapi dávali predobedný drink (jasne že najlepšiu “americkú” whisky), poprosila moju sestru, aby jej pomohla s prestretím na obed.

Sestra sa potešila,že konečne si dajú pravé americké domáce jedlo a hlavne, že sa naje “akodoma”. Vôňa jedla nikde nijaká, segra si myslela, že to ten fasa digestor pochromovaný. Kým chystala taniere, Džonyho sestra zmizla. Vrátila sa o 5 minút a z auta  vykladala “nedeľný obed” z miestnej reštaurácie.  Segra prevrátila oči a aj žalúdok kopíroval po kukadlách. Jedli hamburgery, pizzu, hranolky a na záver ako dezert trasľavú ružovú  gebuzinu huspeninu/teda pardon želé/.

Džony mal ďalší deň pracovné povinnosti a tak sa sestra rozhodla, že  skapú  od hladu pokiaľ nenavarí niečo ona sama.

Najprv išli so švagrom nakúpiť, lebo Džony mal doma iba mrazené hamburgery a… spomínané blafy na entú.

Sesta kúpila mrkvu, kus hovädzieho mäsa, zemiaky a paradajkový pretlak.

Uvarila čarovný hovädzí vývar (rezance v americkom superhypermarkete nenašla, dělaj machri a …) s nalámanými špagetami a ako druhý chod paradajkovú omáčku a zemiaky k tomu hovädziemu.

Džony  sa vrátil z práce domov vykrúcalo mu nôs od vône,segra sa ospravedlňovala, že nevie kde sa ten fasadigestor zapína (povedal, že ani on nevie nikdy to nerobil) najedol sa a sestru pochválil,  že takú polievku ešte v živote nejedol.Segra chcela ešte dotvoriť atmosféru horiacim pochrómovaným krbom, teda nie krbom, ale ohňom v ňom, ale DŽONY KOLABOVAL , že né, že sa to usviní a on aj tak nevie ako sa to robí/

Tak sa rozišli hajať s plným bruškom a sestre na tvári poletoval serotonínový úsmev  z tej dobrej žranice.

Okolo polnoci sa sestra zobudila na šramot v dome. Pokakaná zobudila švagra a potichu s nepoužitým,nepoškvrneným  nerezovým kutáčom od toho nepoužitého krbu (samozrejme so strachom zo zlodeja a so strachom že zadrbkajú ten fasakutáč) zišli do kuchyne. Pri striebornom koši na odpadky kľačal Džony, hrabal sa v ňom a s ospravedlňujúcim pohľadom sestre povedal: “Vieš hľadám tie konzervy z ktorých si varila to úžasné žrádielko, aby som vedel aké si mám nabudúce kúpiť.”

 

PS: A inak ten Džony sa živí výrobou umelých skál….nuž ajlávjú ,aj pravjú  umelá hmota.

Keď vidím niekde umelé kvety,robí sa mi pena u huby,a trhala by som… do krvi.

V závete  ešte nemám nič,ale všetci vedia ,ak mi dajú na hrob jeden umelý kvet,budem ich strašiť každú noc… tak  to vidím aj s jedlom, a želám si aby ešte dlho naše žienky domáce varili a piekli, lebo jedlo je holt dôležité a láska, čo ide cez žalúdok by asi nejaký ten umelý ksindl neprijala.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *