Bola som dieťa, tak ako všetky deti na tomto svete, malé šikovné dievčatko, živé veselé a sebavedomé, lebo deti nemajú predsudky a nemajú zábrany. Potom sa niečo zmenilo, mama sa zmenila, oco sa zmenil.
Doma nebolo dobre, neviem prečo, ale u babky a dedka bolo lepšie, a bola som tam stále, u babky a dedka.
Dedko bol jediný človek, ktorý ma mal rád, bezvýhradne ma miloval.
Každý má takého človeka na svete, ja som mala dedka.
Nechcela som bývať doma, oco pil, bol opitý často a veľa a potom bil mamu a potom aj mňa a brata.
Pamätáš mami?
Mala som jedenásť rokov, otec bol doma, hodil stoličku do steny a rozbila sa. Zobral nohu zo zlomenej stoličky začal ťa ňou biť po hlave, postavila som sa pred teba, aby prestal.
Ty si bola tehotná, mala si v brušku môjho brata. Utekali sme k susede, aby sme počkali kým sa oco upokojí.
Volať policajtov nemalo zmysel, policajti ho poznali.
Vedeli čo robí a vedeli, že to robí.
Vedeli to všetci: susedia, učitelia v škole, vedela to aj mama, veď v tom žila a nič s tým neurobila, dokonca do toho pekla porodila druhé dieťa.
Tento príklad nebol jediný, vedela by som napísať dve knihy zážitkov s mojím ocom. Keď mu nestačila mama začal sa vŕšiť aj na mne, alebo keď som dosiahla TEN vek kedy sa už dalo. Skopol ma na zem a za vlasy ma dotiahol do kuchyne kde mi päsťou zlomil nos, lebo som prišla o päť minút neskôr ako som mala.
Nepíšem to preto, aby ma niekto ľutoval, nechcem ľútosť. Chcem aby ste pomáhali takýmto rodinám, ženám, deťom. Lebo oni si pomôcť nevedia. Nezatvárajte oči pred násilím páchaným na slabších.
Dnes je Dnes je Svetový deň odstránenia násilia voči ženám.
Tento deň bol v roku 1999 vyhlásený OSN za Medzinárodný deň eliminácie násilia páchaného na ženách. Každá žena a dieťa si zaslúži žiť plnohodnotný život plný lásky a radosti.
