Sedela som na nótbuku, pozerala poštu na zoznamkách, kde som sa úplne „nezáväzne“ zaregistrovala. Nemám nejaksik v záujme sa vrelo zoznamovať, hlavne po mojom ťažkom roku, čo mám za sebou, len si krátim čas a popíšem si kadejaké voloviny s kdekým :-).
Pár dní som si takto vymieňala názory s celkom sympatickým týpkom a v tomto momente ma upovedomil, že „pristáva“ v našom malom mestečku, či si dáme kafčo.
Práve som bola zahalená do imidžu zmoknutého kuraťa, tak som ho s veľkým sorry, ale vyzerám ako potápka, odmietla. On nato, že to nič, taktiež zmokol.
Tak kde sa stretneme?
Vybaví si dajaké veci a prezvoní ma kde som.
Nahodila som turbo rýchlosť, veď vraj stihnem doletieť domov, sedela som totiž na nete u kamošky,/ mne odkväcla doma obrazovka:-)/, že stihnem si aspoň moje vlasy a la pudl vyžehliť.
Nestihla som, v polceste ma vymákol na drôte. Ozval sa mi na druhej strane „výstražný“tón hlasu. Kde si?
Pri pizzérke Contrax.
To nepoznám, pomenuj nejaké objekty okolo! znel rozkaz.
V rýchlosti som vyrapotala všetky známe budovy okolo.
Nič, pán generál nakoniec, po monológu o mojich slabých znalostiach významných objektov vraj našiel pizérku.
A ako ťa spoznám? Aké máš auto?
Iks päťku!
Kokos, ja veľký „znalec“ autoznačiek, tak maximálne Ford plus ešte štyri druhy. Nechcela som byť trapná, tak s humorným podtónom dodávam: ty si lietadlom?
Z druhej strany sa ozval hrôzostrašný hlas: A čo ty nevieš čo je to iks päťka?!!!!
Hocijako som si namáhala moje mozgové závity, iks päťka mi nič nehovorila 🙂
Kým som ho stretla, v mojom rebríčku hodnotenia mal u mňa už päť čiernych bodov!
A milé dámy a nedámy, iks päťka je loď zvaná BMW, obrovský tereňák.
Ďalší čierny bod som pridelila za privítanie: A ty čo si za ženu, že chodíš neskoro?!!!!
Kokos, mala som chuť sa zvrtnúť a zmiznúť. Ale kašlem na to, veď aspoň pokecám, spoznám niekoho, možno zaujímavého.
Prisadla som si v pizérke k nemu.
Sadla som si v celku normálne, ale po dopade na stoličku som dostala rozkaz: nehrbiť sa!!! Vraj ako to sedím! Až mi zle prišlo.
No dobre, vypla som sa a s humorným podtónom som hodila do éteru info: Zhltla som pravítko, dobre?
Týpek, inak menom Paťo sa na mňa nechápavo pozrel. Ale netrvalo to dlho, prišiel informačný hurikán.
Kým som dostala nejaké nealko, vyvalil sa na mňa prúd informácií o jeho cestách po svete, čo všetko prežil a skoro neprežil, a takmer zomrel, aký je on cestovateľ, Afrika, Amerika, a celý svet pod pazuchami, frajer všetkých divočín a hlbín:-)
Medzitým ma stihol informovať o jeho bohovskej finančnej situácii, koľko má vyštudovaných vysokých škôl, koľko firiem vlastní, koľko domov, aut a iných vymožeností človeka jeho nadradeného rodu.
A že vraj tieto paneláky, tu bývaš? Panebože, to by som nikdy , veď to je Luník 9:/podotýkam, v našom meste najnovšia činžiakova štvrť:-)/
V závale cestopisných informácii, obratá o zvyšnú dávku mojej dennej energie som si omylom od dajakého turistu vypýtala kávu 🙂 Takže som zostala bez tohto energetického zdroja.
Medzi opisom každého kontinentu, či štátu ma stihol pobúchať po pleciach so slovami samochvály: Paťko je špica, že? Najlepší! Nieže spadneš zo stoličky od úžasu!
Keď sa akotak prestal na mňa rútiť zával cestopisných informácii, ja hlupaňa, tušiac, že článok v mozgu s menom humor mu asi vyoperovali, som jemnučko poznamenala:
„Úžasné, aspoň dva mesiace nemusím pozerať Spektrum TV a NatGeo.“
No, to som si mohla nechať pre seba, pretože význam tejto nevinnej informácie pochopil úplne inak. Naozaj mu vyoperovali humornú žľazu:-)
A znova sa na mňa vyrútil hurikán zemepisných imformácií…..samozrejme prešpikované nadradenýn egoistickým názorom, ja som Boh a ty si nikto.
Stála si už zoči voči smrti? Znela otázka na mňa…. Noooooooo nie.
Ja som sa pozeral žralokovi priamo do očí, Stál som zoči-voči smrti! Ty vieš vôbec čo je to žralok?
Ehm, ja poznám mrenku žraločiu z nášho akvárka :-). Skúšala som byť humorná. Znova som trochu pozabudla na jeho vyoperovanú, pre mňa životne dôležitú žľazu s produkciou smiechového hormónu.
To som teda dostala!
Vraj odkiaľ som to? Z akej spoločnosti? Akými primitívnymi ľuďmi obklopená? A či som vôbec šťastná?
Bum! Stačilo!
Áno, som šťastná a mám okolo seba fantastických ľudí!!!
Neverím, takto šťastná nemôžeš byť!.. A znova vyklopil na mňa nekonečnú spústu informácii, ja už ani neviem o čom, vypla som totiž príjem 🙂
Po dvoch hodinách zoznamovacieho monológu s pánom Veľkým, úplne odčerpaná zo zásob energie na tri týždne, pozerajúc na tohoto týpka, ktorého som ani za mak neobdivovala, naopak ľutovala, tichým a pokojným tónom som sa ho spýtala:
Ty si prečo taký napätý a nervózny, uvoľni sa. Kľud, upokoj sa! Ty sa máš kedy a s kým vôbec porozprávať?
A paf! Trafila som do čierneho. Neviem vám opísať aký ksicht nahodil, ale zrazu bol maličký ako mravec, mala som chuť zašlapnúť ho. Bolo mi ho však len ľúto.
Netrvalo to však dlho, rýchlo sa spamätal a znova chrlil informácie …. Tentokrát o zbytočnostiach vzťahov a záväzkov ..bla bla. S nezáujmom som pozrela nahodinky a oznámila mu, že musím ísť po dcéru.
To som zase dostala informácie o tom, že deti sú len záťaž, žiadna kariéra, žiadne cestovanie, žadny život……no to si už ani nepamätám, pretože po takej obrovskej hustote informácií na meter štvorcový som už mala všetky bunky vyčerpané.
Predtým, než ma vyhodil pred našim činžiakom a la Luník devať, mi ešte stihol oznámiť, že mi ešte zabudol pár vecí povedať.
S ironickým tónom som poznamenala, nech do hodí do wordu, formát A4, a nech mi ro pošle v maili. A ja, úplne vyčerpaná som sa doterigala, ťahajúc sa po zábradlí do môjho podradného domova 🙂
Tak tomuto sa hovorí vyžierač energie!
A čo myslíte, čo som našla večer, po výdatnom poobedňajšom spánku, keď som si otvorila mail adress?
Minimálne desať stranový cestopis nestihnutých zemepisných informácii.
Smola, nikdy sa nedozviem o nich, skončili v koši :-), ako aj ostané kontaktné informácie pána Veľkého :-).
