Iveta Radičová prehrala v druhom kole prezidentských volieb s Ivanom Gašparovičom. Škoda. Prezidentské voľby boli skúškou slovenského voliča – mal možnosť vybrať si medzi nekonfliktným starým komunistom ( Ten nikomu neprekáža, hlavne preto, že nič nepokazil. Dokopy totiž nič nerobil) a medzi ženou. Politicky relatívne čistou a nekonfliktnou ženou.
Paradoxne, krátko po voľbách vysvitlo, že Iveta Radičová nemá podporu ani vo vlastnej strane. Jej stranícky šéf namiesto pragmatického využitia popularity svojej kolegyne (získala vo voľbách takmer milión hlasov) okamžite zatrúbil do protiútoku, aby neprišiel o svoje teplé miesto a vyhlásil, že vo voľbách by stranu rád viedol sám.
Obamovčina sa teda nekonala. Iveta Radičová nedokázala zopakovať výkon amerického prezidenta a zvíťaziť napriek svojej nevýhode. Hoci to málokto vysloví nahlas, jednou z jej nevýhod (okrem slabej podpory materskej strany, ostrým útokom premiéra Fica a štábu okolo Gašparoviča) totiž bolo jej pohlavie. Voliť ženu je totiž ešte stále pre mnohých starších Slovákov a dokonca aj Sloveniek, nepredstaviteľné.
Hoci sa Radičovej podarilo vyhnúť chybe Emílie Vášáryovej z volieb v roku 2009 (nádejnú kandidátku na prezidenta vtedy pochovalo jej vystúpenie v politickej diskusnej relácii Sito, kde pred kamerami a očami divákov tvrdo a takmer hystericky prízvukovala svoju ženskosť), stále nedokázala nájsť recept, ako presvedčiť dostatok voličov o tom, že môže byť dôstojnejšou hlavou štátu, ako Ivan Gašparovič.
Prehrou Ivety Radičovej Slovensko veľa nestratilo. Na čele štátu sa bude stále vynímať ješitný starec s pochybnou minulosťou a žiadnou budúcnosťou, ale zla veľa nenarobí. Jednak nemôže a jednak zrejme ani sám nechce. Veď načo aj.
Samotná Radičová môže touto výhrou iba získať. Postavilo sa za ňu takmer milión voličov a ich sympatie nemá prečo stratiť, pretože do úradu nenastúpi. Záleží teraz iba na nej, ako dokáže svoju silu využiť. Ako sa dokáže presadiť v rámci svojej strany a následne osloviť voličov v ďalších voľbách. Ak sa vyhne hlúpym chybám a SDKÚ pochopí, že nová tvár, nepoškvrnená špinavými praktikami a obľúbená medzi voličmi je pre stranu zaujímavejšia, ako nenávidený železničiar, svitá jej nádej na svetlú politickú budúcnosť.
To všetko však až v roku 2014. Budúce parlamentné voľby totiž majú svojho víťaza už teraz. Roberta Fica.
(foto: www.mojaprezidentka.sk)