Spoločná posteľ je dodnes symbolom manželského zväzku. Uvažovali ste však niekedy nad tým, prečo vlastne spia manželia spolu v jednej posteli?
Zdieľané lôžko v priebehu stáročí
Nie vždy tomu bolo tak…
Vysoká šľachta, či dokonca králi na stredovekých hradoch a panstvách mali oddelené nielen lôžka, ale aj celé miestnosti. Neznamená to, že by spolu nič neprežívali 😉 Akurát, keď sa “prežívanie” skončilo, jednoducho sa manželia rozišli, aby každý sám nabral síl vo svojej posteli.
Inak to bolo v tej dobe medzi poddanými. Tí spali častokrát v jednej posteli nielen spolu, ale aj s ďalšími deťmi, ktoré sa do nej ešte
pomestili. A to bol stále vrchol luxusu, veď v dome, najmä v zime, spávali spoločne s mužom a ženou nielen deti, či ďalší príbuzní, ale aj domáce zvieratá, aby nepomrzli od zimy.
Postupom času sa samozrejme životné podmienky zlepšovali. Ale ešte aj v takom 19. storočí spali ľudia spoločne na jednej posteli najmä z úsporných dôvodov.
A veľmi podobné to vlastne bolo ešte aj za minulého režimu. Väčšina rodín, najmä v mestách, bývala v 2 až 3-izbových bytoch, kde by iba ťažko mohli manželia obsadiť každý po jednej izbe. Bolo treba ešte myslieť na obývačku pre návštevy, jednu až dve detské izby, skrátka a dobre – veľmi to nešlo.
Dnes nie je po finančnej stránke problém mať vlastnú posteľ, prípadne dokonca izbu, ale ľudia si tento prepych doprajú iba málokedy.
Čo ukázala štúdia vedcov?
Prečo je to tak sa snažili zistiť vo svojej štúdii vedci z univerzity v americkom Pittsburghu. Analyzovali spánok 46-tich manželských párov a pokúsili sa nájsť súvislosť medzi partnerským vzťahom a synchronizáciou spánku. Zistili, že spánok manželov je viac synchronizovaný než spánok náhodne vybraných jednotlivcov.
Manželské páry majú podľa tejto štúdiu tendenciu zhodnúť sa aj v tom, kedy budú bdieť a kedy spať. Paradoxne je však človek prirodzene náchylný skôr zaspávať sám. Ženie ho k tomu túžba vyhnúť sa rušivým prvkom, akým je napríklad už len obyčajné chrápanie partnera.
Prečo teda vlastne zdieľame spoločné lôžko s našou polovičkou?
Prebudiť sa vedľa milovanej bytosti je jedným z privilégií spoločného života. Okrem toho je bežné myslieť si že pár, ktorý nespí spoločne, už nevedie sexuálny život. Keď sa povie, že manželia spia oddelene, znie to zvlášť pejoratívne.
Posteľ ako komunikačná zóna
Ak spíte spoločne na zdielanom lôžku máte väčší pocit bezpečia. A navyše, ruku na srdce: manželská posteľ sa stala nielen miestom partnerských radovánok, ale aj akýmsi budoárom tajomstiev, rád a príbehov, o ktoré sa manželia spoločne delia. V dnešnom uponáhľanom svete sa totiž neraz stane, že prvá voľná chvíľa na pokec príde až neskoro večer v posteli potom, ako si celá rodina umyla zuby, vycikala sa a ľahla si spať. 🙂 Suma sumárum, v našom storočí sa spoločné postele stali miestom, kde si partneri zverujú svoje názory, hovoria o deťoch alebo o svojich plánoch na budúci víkend, smejú sa, objímajú sa a tým sa vlastne pripravujú na nadchádzajúce dni.
text: Martina Vrasová
foto: freeimages.com/Vera Berard