Boli sme na vytúženej dovolenke. Na Morave.Juchúú. Ja, moja úžasná kamarátka Hanča a naše štyri deti.
Bolo nám fantasticky.
Dedinka kde sme bývali voňala sladučkými meruňkami, iskrivou slivovicúú, vínnymi pivničkami a júlovým slniečkom.Zlaté slnečnice nás zlákali na fotenie do rodinných albumov.A to bola tá chyba…..
Hanča dostala žihadlo od medonosnej včielky skôr ako cvakla prvý snímok.Ruka jej opúchala kozmickou rýchlosťou ,a tak sme veľmi rýchlo pochopili, že treba navštíviť miestneho doktora. Jásné ,že sme sa nepoistili veď načo na tých pár dní vzali sme všetky peniaze ,veď zdravie je prednejšie a šli. Ešte predtým som však pacientke (som hysterka a katastrofálne scenáre sú moje druhé ja) nanútila antihistaminiká mojho alergického syna.
Dr. Oliva ordinoval asi velmi precízne ,lebo každý pacient vo vnútri strávil cca 30 minút (niektorí čakaciu dobu nevydržali a šli umrieť radšej domov prirodzenou smrťou), čo nás ukľudnilo. Dr. Oliva bol fešák s nezábudkovými očami.Kamarátka vyšla z ordinácie po 40 minútach,teraz už celá červená (nie len štípanec) a usmievala sa ako po užití zakázanej látky, ja som mala obkúsané nechty do krvi aj na nohách,vravím aj mňe daj to čo dal tebe šak ma šlahne.Keď sme vyšli von vybuchla do hurónskeho rehotu.Keď si utrela slzy,odstránila rozmazanú špirálu vyklopila toto.
Vyšetrenie prebehlo v tomto znení:
Oliva:-dobrý den, co máte?
Hanča:-nemám nič len ma niečo štiplo a veľmi mi to opuchlo.
Oliva spozornel, keď začul slovenčinu a pot mu začal stekať po sluchách.
Oliva:Aha,mh, mh, no a co jako ste si na to dala?
Hanča mu ukázala alumíniový plátok s antihistaminikom mojho syna Maťka.
Oliva nervózne očkom hodil na strieborný obal. Oliva: aha, mh,no, fň, to neznám ,ale je to dobrý lék, užívejte ho!
Hanča vytreštila oči.
Oliva dal Hanči fundovanú prednášku o tom ,že štípanec vôbec nie je nebezpečný a farbisto, dopodrobna jej opísal, že ak by bol tak by jej začali opuchať sliznice a pomaly ale isto by ju čakalo sadistické a dlhé umieranie udusením.
Hanča:-tak ďakujem, pán doktor ste ma ukľudnili ,čo som dlžná?
Oliva:-áááááááááále nic, já stejne nevím jak se to delá!
Keď Hanička vyšla z ordinácie a prerývane mi tlmočila vyšetrenie dusila sa smiechom, až sa nebezpečne zaklonila a bum: seklo jej v krížoch.Už sa nesmiala, plakala.
Naložila som ju skrútenú do auta (Olivu sme už riskovať nechceli), vtlačila som tam aj naše uvrieskané detičky a hajde na SLOVENSKO k doktorovi.
Hančina fyzioterapeutka bola skvelá, napravila jej zablokované panvové kosti (blok vznikol z jej nekontrolovateľného smiechu) a naordinovala obklady z rašeliny.
