Bloggerky

Pre 5 minút ……

Vystúpila som z vlaku po celodennej šichte, v rýchlosti som si v PNS stánku kúpila môj obľúbený časák a kliesnila som si cestu domov medzi ostatnými uponáhľanými spoluobčanmi.

Znova, ako každý deň, keď som vyšla zo staničnej budovy, môj pohľad uletel smerom k červenej ošúchanej lavičke, zabolelo pri srdci, slza v kútiku oka…

A tak, ako každý deň, sedela tam ona, Zuzana, voľakedy krásna štíhla blondýna, dnes už len zošúverené stvorenie so skleným pohľadom a špinavou strapatou gučou na hlave.
Žena , ešte nedávno s postavou modelky, bujnou blonďavou hrivou, bystrou inteligenciou a láskavým srdcom. Dievčina, ktorú odhodila matka, nepochopil a nedocenil manžel, mala však pár priateľov, ktorý stáli pri nej a pre ktorých by zniesla modré z neba.
Žienka plná života, večne usmiata, ochotná a láskavá ku každému okolo nej …
Mala prácu, dcéru, byt a existenciu….
Manželstvo síce v krachu, avšak strechu nad hlavou, posteľ kde sa mohla uložiť a láskavé objatie malej strapatej hlavičky.
Bola zdravá, krásna a inteligentná…až kým …. sa neobjavil ON.
ON, na prvý pohľad pekný, sympatický a inteligentný muž, so životom na inej, vyššej finančnej „úrovni“ ako Zuzana.
Na druhý pohľad, egoista, „rozbitý“ a bezcitný človek, ktorý mal v prvom rade rád seba, matku a potom zase len seba a zase len matku a v niektorých jasných a podľa Zuzany „normálnych“ chvíľach JEHO života ju zbožňoval.
Jeho matka Zuzanu nenávidela, on ju miloval, alebo nenávidel, miloval alebo nenávidel, vždy podľa SVOJEJ nálady.
Ona ho milovala, nenávidela, milovala a nenávidela, vždy podľa JEHO nálady.
V štádiu opojenia NÍM a obrovskej zamilovanosti sa rozviedla, práve vtedy, keď prišla o prácu, a zobrala si úver na podnikanie.
Nadšená svojím „akože“ múdrym rozhodnutím nastúpila na cestu rýchleho pádu.
Žena bez stabilnejj životnej existencie, bez poslednej možnosti uchýliť sa k rodičom, rodine, avšak s dušou chorobne túžiacou po láske.
Najprv stratila aj tak poškvrnenú dôveru svojho exmanžela, ktorý ju ešte aj po rozvode „znášal“ v spoločnej domácnosti, vediac o jej úletoch s NÍM.
Požičané peniažky na podnikanie bezhlavo „nenávratne“ investovala na nesprávne miesto …
Stratila lásku svojej dcéry, pretože ju „odkladala“ pre úlety s NÍM, vraj žije len raz.
Ďalšia „obeť“, jej priateľka, ktorá znášala jej úlety a prelety, nálady a výkyvy, predsa ju však mala rada, pretože ju mala prečítanú ako knihu a poznala jej dobré srdce.
Odhodila ju s vysvetlením, že JEHO päť „normálnych“ minút v živote, v ktorých ju práve zbožňoval sú viac, ako nezištná láska vraj konzervatívnej priateľky, ktorá ju prijala do svojej rodiny a ktorá ju párkrát priateľsky a zo srdca slovne„prefackala“ aby sa zobudila z opojenia a neraz Zuzanu ťahala z problémov …
Stratila svoju hrdosť, strechu nad hlavou, objatie svojej dcéry, priateľov, svoju inteligenciu a bystrý um, stratila všetko…
Pre JEHO „normálnych“ päť minút keď ju zbožňoval, ktoré sa vyskytli tak asi raz za týždeň a ostatné chvíle sa oddával iným vášnivým objatiam o ktorých Zuzana vedela.
Slepo ho napriek všetkému posadnuto zbožňovala …….. až kým…..
Až kým zmizlo aj tých päť „normálnych“ minút s NÍM, odhodil ju ako handru a zostala úplne sama…
Na ulici pod lavičkou, bez lásky, bez hrdosti, bez priateľov a bez NEHO…s fľašou lacného vína, vymetenou mysľou a dušou ešte stále prahnúcou po láske …

Ten pohľad na lavičku mám stále pred sebou, ráno s ním vstávam, večer zaspávam. Pohľad na ubolenú dušu, ktorá bola kedysi kráľovnou života…

Zuzka, priateľka, moja rodina, človek, pri ktorej som kedysi „konzervatívne“ stála ….

PS: Príbeh, trochu „prikrášlený“, ktorý má „korene“ v skutočnosti, napísaný niekde na ceste do budúcnosti, ešte stále s možnosťou iného konca …..

PS II : VENOVANÉ ZUZANE

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *