Bloggerky

Každý deň sa chcem sčemeriť……dobrými ľudmi

V roku páne 1987 na slniečkom prežiarenú teplú jeseň som bola na zájazde v NDR .

Bol to podnikový zájazd z práce. Celý deň sme cestovali na vytúžený ,,západ ,,východu. Marky som mala postrkané pred colníkmi kdekade/podprda to istila/a na hranici ma oblievali mdloby ,že robím nekalú trestnú činnosť,a že pôjdem “čugbe”./ sedieť/

Túžila som veľmi po čiernych lesklých elasťákoch a celú cestu som si opakovala svojou školsko-blbou nemčinou že si “bitte švarce hose”. Z elasťákov nebolo nič, lebo predavačka sa tvárila ,že vravím rečou ktorej teda ale fakt nerozumie…. Kúpila som si aspoň biele čižmy, a zažila čarovný pocit z obchodíka s čajom od zeme po strop naplneným vôňami omamujúcimi do bezvedomia. Viem dnes to nie je nič moc si vravíte ,ale keď som dovtedy poznala len pigi čaj a mätový bol moja nedosiahnutá méta…bol to taký malý duševný orgazmus.
Po celom dni sme si vyhladovaní dali miestnu špecialitu ,akési párky grilované na rožku pripečené, pažravo som to zhltla. Po hodine ma začala pobolievať hlava a v autobuse smerom na Prahu som myslela ,že to je moja posledná hodina. Každú sekundu autobus zastavoval a ja som upadávala do mdlôb. Až sa jedna stará záhoráčka zľutovala, kukla na mňa a vraví: ,,na dívča a šak ty si ščemerená jak sviňa,,. Veľmi som ju už nevnímala, otočila si ma chrbtom k chrbtu vyložila ma na chrbát a nadhadzovala a triasla mnou. Najprv som myslela ,že zdochnem a keď ma zložila rozžiaril sa i svet.
A bola som bohatšia o skúsenosť z čemeru.

Odvtedy ním trpím a pomáha vymasírovať “hrče” nad predlaktím, teraz by ma totiž málokto dvihol na chrbát.
Ale hlavne mi napadlo ,že milujem mať jeden druh čemeru, milujem mať čemer z ľudí, milujem sa sčemeriť zo stretnutia s dobrým človekom s ktorým si sadnem/ duševne myslím/, z milého slova/aj virtuálneho/ ,milujem sa sčemeriť z úsmevu neznámeho ,ktorý sa usmeje len tak…..a týmto ľudom ďakujem za tento stav, ktorý nechcem ani zo seba vytriasť, ani vytrieť, ktorý chcem zažívať natrvalo.

PS: Jeden recept ma na čemer ale dorazil, vraj vám musí niekto vylízať oči, a čemer hneď zmizne/ skôr si myslím, že čemer je niečo ako zarieknutie podľa starších ľudí/
A nepáči sa vám dnešná téma? Nie? Tak si vylížte oči…..haha

One thought on “Každý deň sa chcem sčemeriť……dobrými ľudmi”

  1. :-)))…..( manžel mi práve povedal ” čo sa tam smeješ ako píp.), keď dočítal, smeje sa už aj on ako koza:-))) fajn čítaníčko!

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *