Milé devy moje vílovité ,lesné…. toto píšem s mozočkom naloženým v ľahkom náleve dithiadenu, prednisonu, hydrokortizonu a iných mňamiek z rodu liečiv.
Takže prosím prípadné halucinačné krávoviny napísané touto nie celkom mojou rukou, nezlučitelné s Vašim chápaním jednoducho vypustite z hlavy von bez skúmania nejakým ventilom/verím ,že ho máte, ja áno/.
Dovolenka začala klasicky,cez cestu nám prebehla čierna mačka reinkarnovaná do čierneho kokeršpaniela s malým IQ,prípadne s lobotómiou pudu sebazáchovy.Narazila som si obe kolená a hystericky som dýchala. Po ,,mačke,, na cestu skočila ešte biela fábia, a to dorazilo moju auto-fóbiu. Som K.O. Áno som hysterka ! A čo?
Mala som na hlavu ibalgin, ale minul sa a prišiel na rad IBA-GIN. Pomohlo. Rýchly účinok…
Prvý deň prší. Nevadí. Dospíme čas ,kedy zarábame ťažké prašule.
Druhý deň prší. Nevadí. Dojeme sa do sýtosti, na to doma nie je čas.
Tretí deň prší .Nevadí. Oslávime príchod do prírody nejakým bylinkovým mokom liečivým alkoholickým a je nám dobre aj bez konára.
Štvrtý deň neprší. Hurá. Sme v lese, dýcham zhlboka ozón, objímam stromy, energiu, kochám sa ,fotím…. niečo ma v tom momentne neskutočne štipne do hlavy a ešte sa to drzé niečo nevie vymotať z mojej hlavy. Hystericky kričím, muž dobieha v závisti, že som si dovolila prvá urvať prvý dubák zo zeme.Prd.Strácam pri jačaní a striasaní sa hmyzu perlovú náušnicu. Načo nosíš do lesa perly? Hystericky jačí muž….Na nič, to môžte len vy divožienky pochopiť, no chcem byť za peknú.
Hlava je opuchnutá, v norme brní ,ale som ok.
Piaty deň pohodička, fotím, kochám sa chodím bosá v trávičke, v rose, milujem les, hory, prírodu, Tatry.
Šiesty deň ráno vstávam, svrbí ma noha. Ženiem muža z doliny do ruchu hypersupermarketu a zháňam octanovú masť. Antihistaminiká som si zobla od syna.
Sme v aquaparku, vo vitálnom svete…sauna, výrivky ,aroma sauna ,výrivka no blaho, ktoré sa nedá popísať slovami.
Večer prikladám pozornosť mojej nohe, ktorá by s kľudom mohla byť použitá ako dablér pre nohu slonieho muža.
Takže prikladám aj čistý ocot, však som nejaká chemička a niet nad fasa koncentrát, snáď mi noha nezmäkne skôr ako mozog.
Siedmy deň ráno pokus o zmenu horizontálnej polohy do vertikálnej….stmieva sa mi pred očami, v hlave píšem závet. Burcujem muža, poliklinika v meste, milá pani doktorka, pacienti čo ma chcú linčovať hoci aj nevypálenými bradavicami a barlami/kožné odd./,je mi to jedno vidí a vnímam len okrajovo, padám…Tma.
Preberajú ma dve bodnutia do zadku, spravodlivo do každej polovice ritnej .a prísne ,,ležte,,.. Pani doktorka píše do správy ,, včera ju poštípala asi včela ,,predpisuje lieky, zakazuje slnko, vodu, námahu, chôdzu, a aj …alkohol. Bŕ.bŕ,bŕ…a zákaz v budúcnosti vkročiť do lesa bez adrenalínovej injekcie…/moja fóbia z ihly zaručuje v lese veľmi dlhú a krutú smrť/
Milujem prírodu, lieči…v chatke zaspávam, muž uteká do lesa ukľudniť sa…dúfam sa vráti.
Milujem prírodu a som hysterka! A čo?
PS: citujem z príbalového letáku jedného z medikamentov: ,,tento leták si dôkladne uschovajte, možno bude potrebné ,aby ste si ho prečítali ešte raz./ja isto viac krát, považujem to oddnes za románové čítanie/
,,nepoužívajte liek ak máte dedičné problémy neznášanlivosti galaktózy lapónskeho nedostatku laktózy, alebo glukózo -galaktóznej malabsorpcie.
Dalšiu dovolenku pôjdem asi do Laponska/ alebo na inú galaxiu?/zistiť ako na tom naozaj som.
s niečím štípajúcim v vlasoch by som zdivela a vedeli by o tom nie lem prizerajúce sa veveričky v dosahu 20 km ale aj krtkovia pod zemou a tatranské lykožrúty. Super článok chce sa mi napísať, ale bolo by to asi škodoradostné 🙂
Všetko, čo napíše táto žienka je viac ako skvelé!!! 🙂